Our Beloved Tawharanui Peninsula Again
Today we went for a walk to our beloved Tawharanui Peninsula again. It was beautiful as usually. Patches of native bush, grazing sheep and cows, shingle beaches of the south coast and those endless sandy beaches on the northern coast … where Northland begins (for me).
Dnes sme opäť šli na túru na náš milovaný poloostrov Tawharanui. Bolo tam krásne ako vždy. Miesta s pôvodnou džungľou, ovce a kravy pasúce sa na lúkach, kamienkové pláže na juhu a hlavne nekonečné pieskové pláže na severe, kde (pre nás) začína Northland (najsevernejšia časť Nového Zélandu).
Jones Bay … surprisingly calm despite the strong wing. Zátoka Jones, prekvapivo pokojná napriek silnému vetru.
Pines bleached by sun and salty air. Kmene borovíc vybielené slnkom a slaným vzduchom.
Cows … grazing, chewing, resting. Kravky sa pasú, prežúvajú a oddychujú.
Little Barrier Island in the distance. V diaľke sa črtá ostrov Little Barrier.
Tiny beaches hidden among rocks get available at low tide. Malinké pláže schované medzi pobrežnými skalami sa ukážu počas odlivu.
Endless pastures divided by electric fence … reminders of the farming past. Nekonečné pasienky porozdeľované elektrickými plotmi pripomínajú farmársku minulosť poloostrova.
Here the Northland begins … sandy beaches interrupted by dark rock formations. Tu sa začína Northland … pieskové pláže prerušované tmavými skalami.
That look … the cows get close and personal. Ach, ten pohľad … kravka to berie nejak osobne.
Ivana walking on a beach at low tide. Ivana kráča po jednej z pláží počas odlivu.
That’s her, my sweet wife. To je ona, moja milá manželka.
Endless flat beaches with rocks and kelp scattered on sand. Nekonečné ploché pláže so skalami a zbytkami chalúh rozptýlenými po piesku.